Imatrikulation 2002

Blair Witch Project

Myslíte, že pripraviť také imatrikulácie je hračka?Ak áno, musíme sa vám priznať, že my sme si pôvodne mysleli to isté. Začali sa však prípravy a my sme zistili, že to asi až tak jednoduché nebude, hlavne keď vám „mierne“ chýbajú financie. Na začiatku stál nápad. V koho geniálnej hlave sa zrodil, to naozaj nikto netuší, vieme len, že to bolo v jednom nemenovanom podniku. Nápad sa tu jednoducho vyskytol a všetci sme ho s požehnaním kompetentných osôb prijali a mohli sme ho daľej rozvíjať. Rozvíjanie nápadu bolo tiež dosť zaujímavé. Nie že by nám chýbala fantázia, tej je u nás na rozdávanie, ale naučili sme sa, že každý dobrý nápad čo-to stojí. A tak úbohí, chudobní študenti 3.D siahli až na dno svojich psychických aj fyzických možností a vyžmýkali zo seba, čo sa dalo. Tu by sa mohlo začať zdať, že príprava nášho programu prinášala priam utrpenie, ale opak je pravdou. Aj keď nám všetky problémy nedali spávať, naplno sme si užívali všetky radosti,ktoré organizovanie imatrikulácií prináša. Naše stretnutia pozostávali z naháňania po triede-však deti, konzumovania všetkého, čo nám prišlo pod ruku-však Vilo,z posedávania, pozerania von oknom,z rozprávania o všetkom len nie o imatrikulách, ale aj z kopy geniálnych, ale nezrealizovateľných nápadov. A tak sa stalo, že cca 2 týždne pred osudným dňom niekto povedal nahlas krutú realitu: „Veď my nič nemáme hotové!!!“ A vtedy začali stresy....kto donesie tie vedrá.....nie ty máš plutvy....ty ešte nemáš kostým?.....čo teda s tým kotlom?....však nemáme na tie tričká.....kedy sa teda idú maľovať tie kulisy?.....to bude trápne......čo keď sa budú nudiť?... Áno, presne takéto myšlienky nás zožierali, ale nakoniec sme si uvedomili, že ak sa prváci baviť nebudú, bude to iba ich problém a rozhodli sme sa, že my si to užijeme naplno. A aj sme si užili. V deň konania imatrikulácií sme možno boli trošku vystresovaní, ale časom to všetko opadlo, zabudli sme na chaos v zákulisí,na všetky veci, ktoré nám chýbali a naplno sme sa spoľahli na naše improvizačné schopnosti. A oplatilo sa. Všetko dopadlo tak, ako malo (čo sme aj patrične oslávili) a my sme mali neopísateľný pocit na tele aj na duši.

Na záver by sme chceli poukázať na všetko, čo nám organizovanie imatrikulácií prinieslo:veľa zábavy, smiechu, stresu, nervov, ale hlavne dôležitý poznatok, že vo svete v akejkoľvek oblasti vládnu peniaze a bez nich človek ani pri najväčšom úsilí nedosiahne nič. O to viac sme na seba hrdí, že aj napriek tomu, že väčšina financií (cca 90%)putovala na program druhej skupiny, dokázali sme vytvoriť program, ktorý bol zábavný, mal možno aj kus svojej umeckej hodnoty a hlavne bol naším dielom.

Special thanks:3.D-Evka, Svrčka, Ninka, Deňa, Maťa, Zedno, Peťa, Ľubka, Lew, Paulik, Mišel, Reny, Mon, Willes, Macka, Chmurka, Beňka + všetci čo nás neprestajne podporovali. A samozrejme veľká vďaka 3.C-Alcazar-MRD (Majo,Rasťo & Dano)